Práve na Vianoce by sme k sebe mohli byť milí a len tak nezištne pomáhať druhým..
To je to pravé čaro a naozajstný dar, ktorý by mohol znieť v nás počas týchto magických dní. Darčeky, čo sa nedajú zabaliť sú tuším tie najkrajšie. Aký hrejivý to bol pocit, keď som začula jedno prianie a zišla o poschodie nižšie navštíviť susedov. Len tak. Jeden manželský pár, kde už roky žije láska, napriek chorobám. A aby neboli sami, vzala som si gitaru a šla zaspievať pár kolied. Ani som netušila, že sa môžu tak veľmi potešiť, zrazu i smútok z mojej tváre, ktorý tam občas býva pominul a cítila som šťastie byť na svete.
Ani sme sa nenazdali a tie tri dni sviatkov sú za nami. V našej rodine, keď zmizne na tanieri aj posledný kúsok kapra, zaznie veta : "No a už je po Vianociach" Veru je už po, no nechajme si ten pekný rodinný pocit, spokojnosť a radosť po celý rok.
Aby nám zhon v nákupných centrách nevzal to pravé čaro. Bolo mi trochu smutno, akí na seba vedia byť ľudia nevrlí. Prečo?.. Aby si doniesli do svojich domácností kopec jedla a stôl aby sa prehýbal pod vianočnými koláčmi?.. Tento rok som nepiekla, nemala som nič nachystané, no skúsila som trochu inak skrášliť Vianoce nie len svojim najbližším, ale i pani susede ktorej úsmev mi bude sladko znieť v duši aj bez tej cukrovej polevy na medovníkoch.
Obyčajné slovo, úsmev, spev, hudba, pozornosť, záujem..
rozjasní nejednu tvár.
Dúfam, že ste mali krásne sviatky..
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára