Zabudli sme sa hrať?
Vo svete dospelých je Mikuláš už len ktosi prezlečený v červenom. V kostýme anjela som len sledovala ,sem tam, ten rozpačitý úsmev rodičov. Aspoň v deň na svätého Mikuláša by sme nemuseli mať plné vrece predsudkov na svojich chrbtoch. Zahrala som si na gitare spolu so skvelým akordeonistom a zatancovala v kežmarskej stanici kačací tanec, kým všetky deti rozpovedali Mikulášovi básničky, pesničky a priania. Ja si prajem, aby sa mali ľudia dobre, nech je odkaz toho biskupa stále živý, aby sme si vedeli nezištne pomáhať. Prajem si, aby nikto netrel biedu a nemusel čeliť diablovi menom alkohol a sedieť bez domova na stanici a naši tmavší spoluobčania nekradli z mikulášskeho košíka sladkosti. Tí predsudky nemajú.
V tento deň som ale zahodila vrece strachov i obáv a mohla sa zmeniť na sympatického anjela s kučeravými vlasmi a len sa usmievať na svet a tak verím, že Mikuláš, čertíkovia a anjeli vám pripravili krásny deň spolu s parnou lokomotívou, hudbou harmoniky, spevu a radosti v detských očiach. Už z diaľky ste mohli začuť muziku a zachytiť atmosféru na rozprávkovej lokomotíve.
Nezabudnime sa hrať, veď v každom z nás je kúsok dieťaťa, ktoré je plné očakávaní a tešenia sa zo života..a aj keď si Mikuláš prisadol na lavičku k človeku bez domova, skúsme sa na túto krutú realitu pozrieť inak a podať pomocnú ruku nie len počas vianočných sviatkov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára