Keď som mala šesť rokov chcela som pod stromček zlatú retiazku so srdiečkom. Namiesto toho som však dostala do svojho života niečo vzácnejšie než zlato. Pätnásteho decembra sa narodil môj brat..Vtedy som ani nevedela, že sa čosi zmenilo a hrala som sa s céčkmi. Prišla som domov zo škôlky a v kolíske bolo drobučké stvorenie, ktoré je dnes pre mňa tým najpravdivejším zrkadlom a som skutočne rada, že mám toho malého brata, ktorý je už veľký. Bez súrodencov by bolo na svete smutno. Obzvlášť mne. Veď kto by mi bol utekal z materskej školy, keď som po neho prišla ako vzorná sestra? Vždy vycítil náznak mojej zlej nálady. Jednoducho odomňa požadoval bezpodmienečnú lásku a ak som sa na neho neusmiala, ušiel a našla som ho v najbližšom parku ako palicou mláti po úbohých steblách nepokosenej trávy, poprípade sa mi vyváľal v nejakej mláke. Občas to boli chvíle plné zúfania si, no dnes mám tú zlatú retiazku práve od neho. Taký vie byť pozorný a prajný, vnímavý dnes už muž.
Keď sme boli malí, naša najobľúbenejšia hra bola "pevnosť Boyard". Vymýšľala som úlohy, všeliake hádanky, nesmeli chýbať ani presýpacie hodiny. Boli to pekné chvíle a aj také na ktorých sa dnes už smejeme. Andrej, ktorého som mala niekedy v mobile pod rôznymi uštipačnými prezývkami je dnes jednoducho Andrejko a má ma rád. Skutočne, nefalšovane ako nikto iný, lebo takto to vedia len súrodenci. Mám jedného a ďakujem mu za všetky životné lekcie, ktoré mi pripravil. Vďaka nemu dokážem ľúbiť viac. Aj keď mi už ako dvanásťmesačný rozbil hrnčekom hlavu. Je to láska nefalšovaná. Keby mi chcel niekto ublížiť, trúfam si tvrdiť,že by za mňa i život dal. Môj veľký mladší brat, ktorý flegmaticky dodal: "To je v poriadku, to je moja sestra" keď som chcela ísť na diskotéku, nemala som doklady o tom, že osemnásť som už dávno mala.
Môj veľký brat, ktorý mi po tom ako sme sa pohádali kúpil tú najkrajšiu kabelku k meninám..
Len takto stručne dozrelo pár slov z tej veľkej knihy, ktorej stránky sa spomienkou vpisujú do prežitých rokov. Sú ako kŕdeľ vtákov. Nestačím sa čudovať ako rýchlo letia.
Slová ako oneskorený darček k jeho narodeninám, tak verím, že ho poteší..
..určite..
Sme predsa jedna krv.
Ani na Vianoce odomňa nič nedostal. Netrúfala som si trafiť sa do jeho vycibreného vkusu.
Povedal mi, že to nevadí, lebo má odomňa lásku. Čím sme starší, tým je krajší vzťah medzi ľuďmi, čo majú spoločnú mamu. To neviditeľné puto pretrvá,
veď sme sa obaja rozhodli narodiť jednej obdivuhodnej žene.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára