pondelok 9. marca 2020

..čo všetko sa skrýva v tichu..?

Do okna mi pozerá večernica a chcela by som aj jej napísať pár slov naplnených oddychom z prázdninového výletu. Pridať pár fotiek a dúfať, že všetko dobre dopadne. Mám pocit akoby bola ešte jedna nedeľa a snažím sa nepripúšťať si to, čo sa na nás valí zo všetkých strán. Istotne to má nejaký svoj dôvod. Zásoby nemám, tak dúfam, že mi maminka niečo podstrčí pod dvere. Snáď som si nepriniesla nejaký suvenír a dúfam, že ani psychická ujma nebude  z tejto "karantény" aj keď ten môj "hrášok" v hlave občas poskočí :)  Radšej si smútok či strach vypíšem do slov, vyspievam a keď už som pre istotu nešla do práce, zmenší sa aspoň tá kopa žehlenia, ktorá sa týči na stoličke ako Petřínská rozhledna. Možno vytiahnem šiaci stroj a budem si krivoľako šiť a ten monotónny zvuk bude liekom na obavy za celý svet.
Každé mesto má svoj špecifický zvuk, vôňu. Kráčala som po Prahe v novom klobúku, spod ktorého vnímam o čosi viac. Všetky tie zvuky, farby.
Každé mesto má vždy skryté nejaké to tajomstvo a prekvapenie. Dýcha svojou špecifickou atmosférou. Stačí len nazrieť a na chvíľu zablúdiť.













Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára