Deje sa..tak ako sa má.. a aj zázraky sú

Niekedy mám pocit, že sme všetci prepojení pod ochranou niečoho omnoho väčšieho než si vieme predstaviť. Myslím si, že je jedno či je to Boh alebo Budha, čo ak sa to všetko odráža v nás samých?

V nádychu, kde sa ukrýva veľká sila. Aké by to len bolo, keby sme mali dôveru v život tak veľkú ako keď sa nadýchneme.. 

Pochybnosti a strach by už v našich životoch nemali miesto. Prajem si každý deň ďakovať za nádych. Za svoje srdce, myseľ, za slová.

Kresťanstvo alebo Budhizmus? V jednom i v druhom je predsa základom to, aby sme boli ľudia,čo vedia byť šťastní,prajní, majú v sebe pokoru,vedia si pomáhať, vedia súcitiť, žijú podľa svojho svedomia, vedia sa iným pozrieť do očí, bez negatívnych myšlienok, ohovárania, súdenia.

Veľmi som to zjednodušila, no keď trávim sama so sebou viac času, prišlo mi to do slov takto.

Ja oslavujem Boha nádychom. Iní modlitbou a je to v poriadku. 

Či už je to  Otče náš alebo "Om". To,že sme na tomto svete je zázrak a ten máme každý v sebe. Či už je to Boží chrám alebo je chrámom naše telo. V harmónii a v láske nech si každý verí slobodne tak ako je jeho duša v súzvuku. 

Všetko sa začína nádychom a končí výdychom. Je to to najdôležitejšie čo máme.

Naše staré mamy sa modlili ruženec. Dovolím si napísať, že to bol ich vlastný spôsob meditácie.Slová povedané niekoľkokrát akoby na chvíľu stratili zmysel, akoby sa priblížili Bohu. Počas modlitby sa vrátime k sebe samým. Sme predsa na obraz Boží..