Napriek tomu, že sa mi mnohokrát nechce ráno vstávať a s povzdychom si do ruksaku balím všetko potrebné. Sily, čo mi zostali, náhradné ponožky, slnečné okuliare a občas i kus torty.
Pri chôdzi sa akosi veľmi chudne a keď zafúka vietor, aby ma neodfúklo.
Kráčam za tebou a nadobúdam pocit, že si krížený s kamzíkom a ja sa občas vlečiem, ba priam cúvam na tom kopci, ktorý sa snažia pokoriť moje nohy.
Načúvam snehu do taktu, nepadám na kolená. Keď tak len hore od výhľadu plného krás.
Skalnaté pleso, Solisko.
Neustále ma vie udivovať krása prírody na našom Slovensku.
Srdce Európy, kde máme zdroj pitnej vody, úrodnú pôdu. Verím, že si to nezničíme a budeme sa o našu krajinu starať. Zaslúži si to.
Kráčam po lyžiarskej trati. Lyžujem sa rada, no tentokrát si skúšam aké to je vystúpiť z komfortnej zóny, ísť pomaly aj lesom, kde dá sa cítiť viac v tomto tempe, kde neprefrčím len na lyžiach okolo, no som tam, ozajstne a o čosi viac. Vidím pozdravy vetra, keď z vetvičiek stromov zhadzuje sneh.
Čítam si rozprávky, ktoré píše sama príroda, vidím ich v stromoch, v koreňoch, v neoblomných štítoch našich hôr, v neopakovateľnej atmosfére ticha a pokoja, čo sa horou nesie.
Verím na čarovné bytosti, víly a škriatkov. Vieme ich vidieť srdcom. Veď kto by sa spolu s prírodou tak vzorne staral o všetky tie kúzla, čo sa tam skrývajú.
V strede kopca, keď si ty už takmer hore, vytiahnem si z batohu ten kus koláča, ktorý je ešte chutnejší, keď mi tvár hladí vietor a slnkom prežiarený svah mi pripomína, že mám ešte kráčať.
Keď vystúpim hore a zvládnem opäť túru s pomerne náročným prevýšením, cítim sa viac živá.
Viac ako keď sa veziem lanovkou. Cítim svoje nohy, spojenie s matkou Zemou.
Krokmi oslavujem život, vnímanie, cítenie, existenciu v tomto, pre nás dokonalom svete.
Na konci dňa sa mi neuveriteľne dobre sedí :) Chcem žiť práve takto.
Ďakujem slnku, čo odráža sa vo svojom bielom šate na svahu, že mi zohreje tvár.
Ďakujem tebe, že si pre mňa dar.
Cesty, čo sa splietli sú už spolu v jednej, našej.
Každým krokom s tebou kráčať budem
každým dňom sa znova zamilujem.
..keď môžem byť vo svojej prirodzenosti taká aká som, smiať sa na celú dolinu.
Šťastie nám rastie s prvou snežienkou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára