sobota 28. marca 2020

Krokmi k objatiam zeme.

Pozrela som sa hore a uvidela modrú oblohu. Akoby ma chcela objať.
Kroky lúkou dodávajú chvíľam silu potrebnú pre dnešok.
Aká modrá vie byť obloha odrážajúc sa v potokoch. Smútky odlieva zo zeme.
Všetka voda, čo tečie lesmi, aj nám môže zmyť strach z tváre.
S láskou obmýva kamene.
Aj my by sme sa mohli takto starať o našu trpezlivosť, toleranciu, ohľaduplnosť.
O všetky vlastnosti, ktoré by sme ako ľudia mali nechať v sebe rásť. Zalievajme..
Bez nich by nás to mohlo ťahať ku dnu.
Načrieť radšej živej vody, čo v nás, na nás v tichu čaká..


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára