Asi som sa narodila s klobúkom.
Pod strechou, čo skrýva sny.
Skúšam žiť znútra von
prirodzene.
Mať na pláne nové snenie,
úsmevy každodenné.
V šatách, žiaden zhon
byť tým čím som.
Je to pýcha, keď svoj život dýcham
skutočne a bez retuše.
Pár viet smiem dať času, čo sa spomalil.
Pár piesní strunám čo hrať začali.
Do taktu mi srdce bije čo na slnku smie kvitnúť
Pred sebou sa neukryjem, musím si zvyknúť.
Asi som sa narodila s klobúkom.
Pod ktorý dá sa schovať pred búrkou.
Hrať tak ako to dušu teší.
Spievať v šatách keď to svedčí.
Smiať sa nahlas.. to lieči.
Kráčať v sukni peši
Vídať zázraky, cez búrkové mraky
a keď si dám dole klobúk z hlavy plnej snov
zistím, že trápení už niet.
Keď smiem s tebou v kuchyni..
tancovať menuet.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára