Zima, kedy som chlad cítila na tvári a mala skrehnuté prsty kým som po ceste raňajkovala buchtu s čučoriedkami. Zažila som i jeseň s chrumkavými listami pod nohami i na stromoch. Zem i nebo miestami voňali letom. Jar rozkvitala veľkonočnými bahniatkami.
V prírode zabúdam na tento smutný čas, čo deje sa pre niečo. Azda aby sme pochopili a začali si vážiť skutočné hodnoty, ktorým prináleží potlesk.
Zabúdam. Kľučku v našom vchode držím príliš dlho bez rukavíc.
Pri snahe byť ekologická sa mi stalo i to, že som cez okienko pekárne vložila svoje ľanové vrecko. Chúďa pani predavačka sa vystrašila, akoby to bola časovaná bomba. Celkom som zabudla. Z hygienických dôvodov to nejde inak ako "do sáčku".
Na tvári mám rúško, všeliako smiešne ušité, aj nitky z neho trčia, no ak svieti slnko zabudnem na to čo sa deje. Vypraté a vyžehlené vrecko letelo okienkom pekárne ako špinavá handra.
Smutno- smiešna situácia v mojej snahe o sklenené poháre a ľanové vrecúška. Aj keď zo sáčku, čučoriedkový koláč chutil. Tak si teda šijem aspoň rúška, ktoré sedia len členom jednej domácnosti. Jason a dva ctené potkany Miru a Žbirku nepočítam. Tie sú v poriadku aj bez rúška.
Obdobie, čo tak skoro neskončí. Môžem si aspoň odskočiť do slzavého údolia, keď sa mi zlomí ihla na šijacom stroji v domnienke, že sa pokazil, alebo pojesť vtipnú kašu zo zásob objatí.
Ak plačem tak len naliehavo akoby svet opúšťala živá bytosť. Ak sa smejem tak veľmi. Nech to počujú všetci susedia. Nech sa aj oni z vtipnej kaše najedia..aby to bolo naozaj.
Buďme zdraví. Intenzívne. Aby sme vedeli, že žijeme a že ten život veľa ponúka.
Toľko krás, toľko období. Nehu leta v dlaniach. Vôňu jari v bylinkách na okne, jeseň pri každom západe slnka, zimu prespime a oddýchnime si.
Dlhé rady pred potravinami a ja mám dlhé týždne s tebou, akoby to boli týždne medové.
bzučanie včiel počujem, keď pozriem ti do očí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára