piatok 28. februára 2020

články zo stránky 2

Splnili sme si sen o lietaní. Bol to tak skvelý nápad, že o ňom nebolo pochýb. Takýto „teambuilding“, kde sme sa nesmierne zabavili vrelo odporúčam všetkým, ktorí by chceli zažiť čosi iné a spoločne sa tešiť. Spočiatku sme sa i báli, no išlo nám to výborne. Pod vedením sympatického inštruktora, ktorý si v simulátore voľného pádu lietal ako superman 🙂 Aj my sme si mohli zatancovať s vetrom a bolo to neopísateľné. Keď sa vznášate vo vzduchu, na nič nemyslíte, len si vychutnávate stav beztiaže, štipku adrenalínu a nový dosiaľ nezažitý pocit. Aké to je poddať sa vetru a zažiť let na vlastnej koži? Je to také, že by som si to rada zopakovala a bol to jeden z najkrajších zážitkov v tomto roku 🙂
Ľudia, ktorí majú za sebou zoskoky s padákom, alebo si doplnia každodennú dávku toho nespútaného živlu, sú akýsi šťastnejší, usmievajú sa a sú nad všetkými starosťami. Životom akoby sa vznášali. Mohla som to zažiť. Spoločne s úžasnými ľuďmi z nášho kolektívu Fantázia. Ďakujeme pani riaditeľke za nevšedný vianočný darček. Zabalili sme sa do kombinéz, dali si prilby, okuliare, štuple do uší a vzniesli sme sa nad zem pomocou štyroch turbín. Lietali sme, no zdá sa mi, že ten krásny let sa začal už pred desiatimi rokmi.

Zabudli sme sa hrať?
Vo svete dospelých je Mikuláš už len ktosi prezlečený v červenom. V kostýme anjela som len sledovala ,sem tam, ten rozpačitý úsmev rodičov. Aspoň v deň  svätého Mikuláša by sme nemuseli mať plné vrece predsudkov na svojich pleciach. Zahrala som si na gitare spolu so skvelým akordeonistom a zatancovala v kežmarskej stanici kačací tanec, kým všetky deti rozpovedali Mikulášovi básničky, pesničky a priania. Ja si prajem, aby sa mali ľudia dobre, nech je ten biskupov odkaz stále živý, aby sme si vedeli nezištne pomáhať. Prajem si, aby nikto netrel biedu a nemusel čeliť diablovi menom alkohol a sedieť bez domova na stanici a naši tmavší spoluobčania nekradli z mikulášskeho košíka sladkosti. Tí predsudky nemajú.
V tento deň som ale zahodila  vrece strachov i obáv a mohla sa zmeniť na sympatického anjela s kučeravými vlasmi a len sa usmievať na svet a tak verím, že Mikuláš, čertíkovia a anjeli vám pripravili krásny  deň spolu s parnou lokomotívou, hudbou harmoniky, spevu a radosti v detských očiach. Už z diaľky ste mohli začuť muziku a zachytiť atmosféru na rozprávkovej lokomotíve.
Nezabudnime sa hrať, veď v každom z nás je kúsok  dieťaťa, ktoré je plné očakávaní a tešenia sa zo života..a aj keď si Mikuláš prisadol na lavičku k človeku bez domova, skúsme sa na túto krutú realitu pozrieť inak a podať pomocnú ruku nie len počas vianočných sviatkov.

„Mňáu“povedala mačacia kandidátka na primátorku a priaznivci sa len tak hrnuli dať jej svoj hlas, veď mačací jazýček sa prihovorí za všetko, čo je naozaj dôležité. Veď ktorý kandidát by si vás pozval len tak k sebe domov? ..
V  obývačke mačičky Mafie si môžete dať aj ten čokoládový mačací jazýček, k tomu i dobrý čaj, šálku kávy, výborný zákusok a užiť si spoločnosť ako mačky, ktorá vylepšila povesť všetkým čiernym mačkám, tak i ďalších troch huňatých krásavíc, od ktorých sa môžeme naučiť ako sa naozaj oddychuje. Túto činnosť sa v dnešnom hektickom živote jednoducho naučiť treba. Je zaujímavosťou, že v ich prítomnosti sa väčšinou pohybujú šikovní ľudia so skvelými nápadmi. Je to azda mačacia tajomnosť, rafinovansť, sebaistota zároveň pokoj, ktorý tieto záhadné, nezávislé stvorenia vyžarujú? Štvornohá kandidátka sa ozvala v tom správnom čase, kedy by sa všetci pracujúci Popradčania mali na chvíľu zastaviť a dať si v „Cat café“ nejaký ten „mafin“. Nie taký so sardinkami, ale osladiť a pohladiť si život.
Na tomto mieste na chvíľu zmizne realita.
V mačacej kaviarni, kde som už v prvý deň jej otvorenia zavítala a uvidela tie krásne huňaté stvorenia, bolo mi akosi ľahšie na duši. Byť mačkou, nuž začnem priasť 🙂
Páčilo sa mi byť obklopená touto spoločnosťou. Začala som sa obzerať po tom svojom kandidátovi na kocúra a ten veru splnil čo sľúbil. Domov je domovom, kútiky úst sú vyššie a pokoj na duši nad stresom zvíťazil.
Mali by sme sa predsa len od mačiek i čosi naučiť.
Mať na dennom poriadku tú pohodu,pokoj, nezávislosť, dostatok oddychu,  ísť kam sa nám zachce, dostatok spánku,
vychutnávať si dar toho, že sme a pri páde jednoducho dopadnúť na všetky štyri..

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára