streda 26. februára 2020
Keď sa darí, tak sa darí alebo "a čo"
Keď sa darí, tak sa darí. Nie je to len o zlomenej paličke na sushi ešte pred prvým sústom, vytopenou kúpelňou, či zafarbenou košeľou pri praní. Stále sa učím a občas sa niečo pritrafí, čo nezapadá do nalinajkovaného diára. Pokiaľ človek nezažije zdravotnú ujmu je to v poriadku. Len na seba netreba príliš tlačiť. Pri svojej honbe za dokonalosťou, že všetko zvládneme, sa môžeme cítiť ako úplne nemožné zamotané klbká. Ešte že naše maminky nás vedia mnohému naučiť, ak si práve nenarazia rebrá ako chúďa tá moja. Má príliš veľa povinností a muselo ju čosi zastaviť, aby si trochu oddýchla. Vravíte si, že nič horšie sa vám nemohlo stať ako to a ono. Mám však rada slovné spojenie "a čo", ktoré táto silná žena vymyslela. Tak sa na mnohé treba pozrieť. Stalo sa "a čo" Všetko prebolí. Pofúkame, zahojíme, prežijeme. Sme predsa ženy.
Bolo mi venované nedávno jedno malé ponaučenie. Príliš som na seba tlačila.
Rada cvičím jogu a v jedno ráno som si povedala, že tú stojku dám. Netreba mi ani oporu pri stene. Po pár sekundách som sa prekoprcla rovno na svojho kocúra. Zničila som žalúzie a poškriabala si nohu. Jasonovi sa našťastie nič nestalo, no ježil sa pod posteľou od ľaku ešte pol dňa a keď privoňal k mojej ponožke, vyskočil pol metra od zeme. Taký to bol rachot. Jeho padajúca panička, rútiaci sa plast na okne a veľký drevený kahanec so sviečkou. Niekedy nepomôžu ani meditačné gorálky. Z chuti sa na tom dnes smejem a keď mi ešte napadne na seba tlačiť, či už pri joge, pri šoférovaní, lyžovaní, žehlení, v práci alebo len tak v živote, tlak jednoducho prenechám tlačenke :) takej s cibuľou. A keď sa potom bozkávať, tak je dobré, ak si tú cibuľu dáme obaja.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára