utorok 4. februára 2020

Skutočné priateľstvá vedia byť večné

Nedávno som sa stretla s mojou spriaznenou dušou. Vyčarila mi úsmev na tvári a rozžiarila deň. Tak dlho sme sa nevideli. Ako čas plynie, už nemám obľúbených hercov, takých čo kedysi. Už nechodím na plesy v drahých šatách, nejem jedlá dokonalo naaranžované s prskavkou na čokoládovom dezerte. Idem radšej na pleso. Šťastie sa mi vďaka tomu potichu vkráda do tváre, mladnem a mám na perách úsmev. Mení sa mnohé, životné etapy a každá čosi prináša, aby sme to tu na svete lepšie pochopili a naštudovali si. Sme iné, sme staršie, krajšie o čosi.. Ty si svoju krásu znásobila vo svojich dvoch dcérach. Verím, že i mňa si čosi tak vzácne  počká. Nech by som sa rozhodla ísť akoukoľvek cestou, aj keby som stúpila vedľa,vždy si bola svedkom môjho života. Už od čias, keď sme museli veľa cvičiť na klavír a gitaru, keď som na internáte potichu prišla k tvojej posteli a pýtala sa aké to je dostať bozk od chlapca. Keď prídu ďalšie  kroky priala by som si, aby si bola pri tom. Chýbaš mi. Málokto ma znesie. Bývam občas  mrzutá , no ty si a vždy si bola ako jarný deň. Častejšie sa stretnime.
V živote nás s priateľkou po boku stihne menej búrok.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára