S hudbou vo Fantázii..rastieme

Polrok, jeden rok,dva či tri..možno i celý život bude mnohých sprevádzať tá neobyčajná vlastnosť vedieť hrať na hudobnom nástroji. Bohatší sú tí, čo to skúsia a vytrvajú, lebo už vedia čo všetko to obnáša. Koľko síl musia venovať jednej skladbe aby sa tomuto umeniu naučili. Potom pred vás títo malí umelci vystúpia a zahrajú. Poniektorí prekonajú trému a hrajú na veľkom javisku domu kultúry po prvýkrát. Nám sa pekne počúva. Bezstarostná melódia sa nesie ponad divákov ako januárové vločky snehu. Mnohé miesta sú v hľadisku prázdne,o to väčší však vznikol priestor v srdciach tých čo prišli. Za polrok sa dá mnohému naučiť, vyrásť.  Možno budú títo žiaci neskôr vystupovať na pódiách, kde nebude v hľadisku ani jedno miesto voľné. Možno sa z nich stanú profesionálni umelci, ktorí si spomenú na malú Fantáziu v ktorej kedysi začínali hrať.Dovtedy však treba veľa cvičiť, veľa hrať a veľa si priať. V stredu sme však mohli počuť aké to je, keď klavír, keyboard, husle, gitara a malý hlások v speváckych hrdielkach zažije ešte len ten prvý záchvev melódie ,keď niekto  spieva po prvýkrát pred ľuďmi, hrá a ešte sa len učí. Ešte sa stratia chyby, veď sme len na hudobnej škole,..ale v tej našej..vo Fantázii.