V korunách stromov

Kto je to? čo je to za škriatok? myslíš že spí?
Š: no ja som len tu a načúvam. je mi proste dobre. nikam sa neponáhľam a ani ma netrápi či mám nejaké lajky alebo nie..nemám ani mobil. Necítiš sa už Príroda akosi lepšie? starám sa ti o tvoje vodné toky. Som Vodník a moje meno je Potok.
V: "Vodník Potok, veľmi tematické"
a čo tu ako robíš..?
Vy neviete čo sa deje medzi ľuďmi?
Samozrejme že vieme ale ako im pomôcť?
No jednoducho pobytom v prírode, bolo by dobre keby sa sem všetci presťahovali



Nie je to také jednoduché. Treba nájsť spôsob aby sme našli harmóniu medzi ľuďmi a prírodou..
Nech si ten ich svet nechajú, veď jeden bez druhého nemôžeme existovať.
V: "Mohli by sa lepšie pozrieť.  len nech sa začnú lepšie pozerať a obdivovať



0. Tan. choreografia "Princezné vetra"

- rozpráva Matka príroda..trochu úvod do deja

1. HUD. Č. ADIEMUS

M: ooooooo zdravím vás ľudkovia. Pozrite sa vôkol seba.čo vidíte?.strom, zeleň, kvety. chceli sme vám totiž priblížiť Prírodu sem k vám. Je to síce akože, ale len ako výjdete z budovy von, skúste sa započúvať..do vetra vtáčieho spevu..
Som Matka Príroda
..Som piesňou i letným vánkom, Dažďom aj zimným spánkom.
vďaka mne každý kvet vyrastie
Slnko, Búrka, fujavica..  každé počasie.
Bola som tu omnoho skôr než vy,  a ak si budete správne želať, splním vám všetky sny..
Nemáte to veru ľahké v dnešnej modernej dobe. Vždy sa niekam náhlite, máte stále málo času a tak celkovo všetkého málo. No..a aj sa o mňa málo staráte.
Mohli by ste sa na chvíľu zastaviť a nadýchnuť sa
Lebo keď sa nahnevám, tak vám už nič nepomôže.
V: Ale no, nebuď taká precitlivelá Matka. chce to trochu optimizmu. Pozri sa na mňa. Všetko cezomňa len tak prefrčí..akoby sa nechumelilo.....
M: Ale ľudia  kedysi poznali zázraky, vedeli aká bylinka čo lieči, vedeli byť s prírodou spätí, teraz si akosi nič nevšímajú. No povedz Vietor..čo si o tom myslíš?
V: "Ale veď mňa bavííííí hvízdať takto pomedzi stromami a nafúkal som sem aj tieto smetííííí
P: "Aké smeti? už zase? tak tebe vôbec nevadí, že je to tu zahádzané odpadkami" veď ľudia už nemusia ani chodiť na hríby, ale na smeti s vrecom.
V: Aj do vreca by som si rád fúkol fúúú je to super. no  skúste aj vy aha ako to lieta.. paráda
P. "Tebe vôbec nevadí že ja už som z toho chorá? a úplne na nervy, ?..čo sa to len s ľuďmi deje? ich hlučný svet sa zmenšil do displeja telefónu , ako keby už boli načisto slepí hluchí, len či mám dostatočne nabití smartfón..ako naučím mladú generáciu mať rád prírodu
V: "To si budeš musieť spraviť nejakú cool selfíčku, stať sa blogerkou, byť ako tá kim sardašian
P: a ako prosím ťa keď nemám mobil.
V: Nejaký ti prifúknem.  Hvízdajúc ľuďom a deťom pod čapicami som započul, ževraj po 18 mesiacoch treba taký mobil recyklovať. postačí ti aj stará šunka.
P: No dobre vietor keď sa tak vyznáš..
(fotíme si selfíčka, matka príroda špúli pery a ráta lajky)
M: Ale aj tak..predstav si aké by to bolo..ako sen, keby sme s ľuďmi žili v harmónii
V korunách stromov píše sa príbeh, taký čo si vtáci štebotajú. Vraj matka Príroda je tou najlepšou liečiteľkou, či už pre telo tak aj pre dušu. Stromy si radi vypočujú vaše príbehy a ich múdrosť smeruje ku všetkým vám čo tu teraz sedia.
Zastaviť sa, počúvať šumenie listov..

2. RUŽOVÝ SEN


P: "Ale keď ja nemám žiadne lajky
V: "tak koho už zaujíma príroda, vieš..keby si mala aspoň pekný make  up...keby si bola aspoň peknááááá  (Príroda púli oči)
P. "Ale veď ja by som bola pekná, keby sa o mňa niekto staral.Každý sa stará len o seba a nerozmýšľa čo tu po ňom zostane..
treba sa stíšiť, rozjímať , načúvať spevu vtáčikov, užívať si lúče slnka, a keď padá dážď, ľudská duša plakať nemusí..
prosím ťa koľko máš lajkov ty
V. 3000 800 ..približné číslo populácie ľudstva
čooooooooooo? 7 miliárd dvesto  deväťdesiatpäť miliónov lajkov.  7 591 541 000
V. "Teda nie tak ja ale som na každej fotke..na tejto na tejto.. na tejto vídíš,? (vEHEMENTNE MI UKAZUJE  na jeho telefóne ku ktorému prišiel počas bežnej recyklácie skoro nového mobilu)
no jasné...ved ty si ten vzduch na tej fotke..chápem....

-na obrazovke "fb" komunikácia
(Skupina Super Heroes)
Peter: Čauko. Doma nuda.Pome dade von :D
Ema: V pohode. Mama neni doma takže mozem vsetko co chcem.
Aďulik: CC, ja isto idem :)
Ema: Ok. Tesim :D Takže stretavka v lesiku na tom mieste s lavickou, co sme minule objavili?
Peter: A čo Dora? Pojde? Neviem ci bude chciet ist na čerstvý vzduch
Dorota: Pohoda, jj idem..a čo berieme? dúfam, že tam bude wifi..číí?
Peter: Dorinka, dnes je signal na wifi všadee..iba v jaskyni nie, ale tam nejdeme
Aďulik: LOL :)
Ema: :D :D :D
Dora: No jaky vtipny
Aďulik: Proste si berte svoje vybaveníčko plus papaníčko.
Peter: O hodinu tam see you (mohli by to rozprávať keď to pôjde na obrazovke) zduplikovať to

3. TO - V KORUNÁCH STROMOV

2. Výstup ( V lese) Bio  šalátiky zo záhradky

 4. TO ZELENÉ POLÍČKO

5. BIELA MÚKA

Výstup matka s vetrom

6. Z RUŽE TŔŇ

7.  HUSĽOVÉ TRIO

Stretnutie v lese  Matka a Vietor prichádzajú k deťom...
vám bude chýbať iba sloboda (Matka Príroda je vtipne hrôzostrašná)

8. KARLIENE - SANSA´ s HYMN

9. POZLÁTENÁ SOĽOU


Divadelný výstup, prichádzame k deťom..
Vietor ideme

10. MISTY MOUNTAINS COLD

Pomóc pomôžte nám niekto..psssst, možno je to skúška

11. STROM STRATENÝCH DUŠÍ


(čo by mohli hovoriť škriatkovia..)
Cin cin cin, na zvončekoch vyhrávame cink cink cink, lupienky si z margarétok porátame.
-Prečo tu vlastne prišli tie deti?
-chcela to tak Matka príroda
-veď tu robia hlúuuuuk
-kedy pôjdu preč?
- A keby sme im skúsili pomôcť? Matka príroda predsa nenechá nikoho bez pomoci..
-kedy  sa trochu začnú správať?
- keby sme ich vyhnali hudbou?
- ale oni nás nebudú počuť. sme príliš maličkí
- Ale niekedy aj malé stvorenia dokážu zmeniť svet..a ak nie ten, tak aspoň túto mládež.
- s láskou by mohli prírodu a les obdivovať
- snáď Matka Príroda s Vetrom už niečo vymyslí..


Matka nenechá nikoho bez pomoci
škriatkovia donesú ohnisko, spacák, stan, kompas

mobili umreli, nuž stavajú stan.

12. Libertango

13. VANGELIS - stmievačka

divadel. vstup..sedia pri ohni je im dobre. zabudli na ten ich svet, sú v krajšom reálnom svete
svetlo z ohniska
sú zrazu lepší
stíšia reprák, neodhodia papier, vykašlú sa na telefón
rozprávajú sa, mohol by jeden z nich zahrať úvodnú melódie croatian rapsody

14. Croatian Rapsody


Ste deti zeme. snáď sa nejako dohodneme. Budete pri mne stáť?
pri mojich prameňoch čo vlievajú sa do mora, pri úsmevoch hôr čo sa týčia k nebu, započúvať sa do vtáčieho spevu.. Tešiť sa že tu máme bohatstvo nevídané.
Zapadaj slnko každý večer za obzor. výjde mesiac v noci, vedzte, že som tu stále pri vás a, že už máte všetko..ideálny svet v ktorom môžete žiť,
počúvajte, obdivujte, pozerajte, vnímajte, stojte pri Matke prírode
darujem vám bohtastvo v listoch stromov, máte pri mne domov. Ovlažím vás dažďom a aj slzy osuším, stojte pri mne a bude sa nám  krásne žiť.
Obdivujte to umenie, tešte sa z plodov Zeme, majte prírodu ako umenie na obraze..vaše objatie a láska nech je preň rámom

15. Sladký obraz v múzeu

V krajine, kde vtáci štebotajú, slnko každé ráno vychádza a večer zapadá, tam kde stromy načúvajú,  Bolo vo fantázii?..alebo skutočné..?
Kam len kráčajú kroky ľudí, aby sa na ne šťastie nalepilo?.
 kto starosti rozfúka?..Radšej kráčať naboso po lúkach.
Matka Príroda postará sa o všetky živé tvory
Prežíva radosť a šťastie keď všetkých objíma..

 16. Slobodne




Naskytla sa príležitosť popočúvať v korunách stromov každú starosť. Nie je to slabosť. Mám na mysli stíšenie sa, bez hluku, počúvať len farebnosť zvuku ako na flaute, na klavíri, gitare. Potichu harmonicky ako v prírode.

, čo všetko sa v prírode stalo, doba ide dopredu, no príroda zostáva akoby nemenná. Príroda poskytuje slobodu.

Svet to nie je len displej telefónu, a tak vás prevedieme svetom očami Matky Prírody, Vetra, šumenia listov.  Po stopách vetra i dažďa a všetci sa prestanú sťažovať na zlé počasie.

17. Izba č. 223 

sekanie sektu

Keď sa čosi nezadarí netreba to brať príliš vážne a to čo vážne brať treba  je radosť.
Musím však skonštatovať, že som žena, čo sa nie vždy len raduje a seká dobrotu.Občas mám chuť i niekomu nasekať. Aké to je seknúť naozaj, som mohla zažiť na súťaži, kde nálada s každým odseknutím hrdla fľaše stúpala. Pochopiteľne. Po pohári bubliniek si totiž dovolíme byť spontánni, uvoľnení, nemať na tvári masku dôležitosti . Dá sa to však i z radosti z pekného dňa. Môžeme si dať aj mušt, veď nikto z nás nevie aký vysoký je náš alkoholický kopec vo filozofii Jarka Nohavicu.
Dobrú náladu a úsmev riešim tak, že sa oblečiem inak ako z inej doby, alebo si dám klobúk vďaka ktorému sa usmievam ja a potom aj ostatní. Je milé sa takto seknúť..teda stretnúť. Stretnúť sa takto trebárs i ako na  "teambildingu" a stmeliť  kolektív v tejto veľkolepej súťaži, kde to nie je ako hrať na hudobný nástroj..tu je cvičenie  pridrahé a najmä treba mať priateľov ktorí si to za vás potom vypijú.
Ukázať sa v kostýme, to bola záležitosť druhého kola, no ja som sa so šatami už tuším narodila a tak som si na sobotňajší chladný deň vymyslela kostým Anny Kareniny z Cárskeho Ruska a v zamatovej spodničke mi zima nebola. Nesekla som síce ani na tretí pokus, no verím že o rok sa mi podarí odseknúť fľašu týmto netradičným  spôsobom a zažiť kus toho adrenalínu. Ešteže sme sa neposekali a zážitky sú zásahom len do skvelej nálady sprevádzanej pohotovým a kreatívnym "DJ -om".

Sweet & Pepper, zatiaľ len nekvalitné videá, no o to viac kvalitné zážitky

Cez tóny klavíra, gitary a spevu radi spríjemníme chvíľu, ktorá je so živou hudbou výnimočnejšia, krajšia. Má to správne korenie i štipku cukru a úsmev je hneď na svete. Pri natáčaní videa v hoteli Residence (Veľká vďaka pani riaditeľke) sme sa cítili ako celebrity, ktoré rozbiehajú svoju kariéru a Jožko sa na niektorých záberoch doširoka usmial, väčšinou sa sústredí na hru, čo ho baví a usmeje sa len tak kútikom  no dajte pred neho päť kamier a muzikant z hudobného dua Sweet & Pepper sa vytešuje. Veríme, že sa budete tešiť aj vy. Pripravujeme totiž promo, ktoré bude vďaka výbornému kameramanovi na úrovni. Väčšinou sa sústredíme na prípravu a piesne.  Na fotky či videá nám už akosi nevýjde čas, alebo ak aj áno, tak je to len z mobilu. To sa však čoskoro zmení a priblížime vám vcelku náš repertoár, radosť z hudby. Znenie strún, klávesov a spevu spod môjho klobúka.
Pozerám sa do počítača aké všeliake videá máme z akcií. Môžete si ich pozrieť, ak máte chuť. Nahrávka síce kvalitná nie je, no aspoň si ten nový výtvor  budeme mať s čím porovnať.
Spomienky na naše spoločné hrania, tie však kvalitné sú. Tak ako výnimočné víno, ktoré má svoje piesne na eventoch spojených s gastronómiou, tak i my dozrievame, verím že do skvelej chuti, buketu, rôznorodej melódie..
Najbližšie budeme mať vstup na svitskom plese 1.marca. Tešíme sa.
Vaše duo Sweet & Pepper

koncerty, melódie, úsmevy, pohladenie duše

Keď po koncerte vo Fantázii odchádzate domov s úsmevom na tvári, naša misia je splnená. Niekedy je to misia tajná, lebo tie dlhé hodiny pri notách, neustálom cvičení a vylepšovaní hry na hudobný nástroj sa podobajú tajnému projektu. Nie každý totiž vie, čo všetko predchádza tomu, aby sa struny rozozvučali. Začať hrať, vytrvať a zlepšovať sa, to chce disciplínu a hodiny práce, aby mohli potom žiaci prísť na javisko,hrať, pokloniť sa a mať ten dobrý pocit, keď radostne tlieskate. Či už sú to zamilované alebo zasnežené melódie, súhra učiteľa umelca a žiaka, umelca budúceho, je citeľná v jednom pohľade, podpore učiteľa, keď si  zahrá so žiakom, alebo len nastaví mikrofón. Aké by to bez hudby bolo? Ako v zime bez snehu a na Valentína bez lásky.
Fantázia s plnou náručou rozdáva radosť v podobe hudby, v januári sneží melódiami, vo februári spája notu k note a pripomína, že lásku, či už sme boli zamilovaní pred desiatimi rokmi alebo práve sme, je to láska, ktorú vieme cítiť vždy keď si spomenieme,dovoľme si zamilovanosť prežívať každý deň. Lásku k vetru, dažďu, slnku,  k hudbe,  k sebe a vtedy budú všetky vzťahy dokonalé. Cez gitaru, husle, flautu si hudobná láska hľadá priazeň k tomu, čo hrá, neskôr k tomu čo počúva. Aj keď nie je nástroj dokonalo naladený,zamilované srdce  falošný tón nezahrá a vtedy to znie. Z javiska až k vám, od správneho prstokladu na klavíri k splneným prianiam..K atmosfére, kedy sa i malý koncert môže stať veľkolepým..

najkrajší bál

Bál..asi ten najkrajší na akom som bola. Na taký sa môžem tešiť už na rok dopredu. Príjemný pocit. Tešiť sa na deň, kedy sa zverím do rúk šikovnej kaderníčky Jarky a som o čosi krajšia vďaka umeniu Patrície Krystýnek. Už samotná príprava na ples má akési čaro.
Vybrať krásne šaty, aká to skvelá povinnosť..
Šuchot nariasených sukní mi znie ako sen. Tentokrát to však nebolo o širokej sukni. Zaujali ma čímsi tieto, vo výnimočnej farbe zelenej. O tom to je, cítiť sa výnimočne.
Na donovalskom bále sa noc niesla v znamení ohňa. Čas prestal plynúť a bola som ohňom celkom unesená. Budem si pamätať, ten krásny zážitok tanca, skvelého jedla, prvotriedne vína, spoločnosť.
Donovalský bál je jedinečný, nezabudnuteľný, neopísateľný.
Jeho noblesu už na začiatku večera podčiarkla Sisa Sklovská so svojím hlasom, sviečky začali horieť o čosi silnejšie a iskry sa rozihrali na tanečnom parkete. Bystrík Band sa postaral o úsmev a teplo na duši a umelecké diela šéfkuchára rozpálili chuťové poháriky. Oheň zažali i znamenité vína Vladimíra Hronského. Nešla som sa vynadívať na módnu prehliadku a kožené modely od Lenky Poulovej. Také šaty si ako správna milovníčka originality  nenechám ujsť. Veď sa predsa treba potešiť, aspoň pohľadom, no snáď raz zavítam do Trenčína a v meste módy si kúpim konečne čosi na seba :) nevadí, že šatník mi ide roztisnúť, z potešenia netreba mať výčitky aj keby padla celá moja učiteľská výplata.  :)
Keď som sa dívala cez okno na ohňovú šou, mala som pocit, že opäť začína nový rok, nový začiatok, nová radosť, nový krásny čas. Bola som celkom pohltená do tanečných kreácií so živlom, ktorý je tak potrebný, hrejivý ako láska, no zároveň vie aj ničiť..
Ubehlo to rýchlo. Zhoreli v minulosti chvíle prežité na parkete, kde som sa učila "čaču" s tanečníkmi z tanečnej školy "Smiem prosiť" pod vedením majsterky slečny Kosorínovej.
Zážitok z ohnivej noci tak rýchlo nevyhasne. Vždy do toho pomyselného ohňa priložím jednu spomienku a ak sa budem chcieť cítiť výnimočne, plesový ohník bude tlieť. Pozriem sa na fotky, na šaty do skrine a spomeniem si, že tou krásnou ženou som bola práve ja.
Taký oheň v sebe vie zažať každá. Chce to len úsmev, vrásky okolo očí od smiechu a učiť sa prežívať okamihy s horúcou intenzitou.
Sme to my, čo zažneme oheň a je na nás aby nevyhasol.
Ďakujem pani riaditeľke Veronike Šiklovej a všetkým šikovným ľuďom v hotely Residence za nezabudnuteľný zážitok

Zasnežené melódie

Pekný koncert a taktiež i spevácke výkony. nedalo sa odchádzať z domu kultúry inak než s úsmevom

List k splneným prianiam.

Vážený pán Stanislav Štepka.
Chcelo to veľa odvahy napísať tento naivný list, no čas sa kráti, roky plynú a ak sa raz obzriem za svojim životom, chcela by som mať pokoj na duši, že som urobila všetko pre splnenie svojho sna. Píšem list. Jednoducho perom na papier ako za čias, keď ešte neboli emaily. Rada by som Vám týmto listom i vyjadrila svoj veľký obdiv za vaše krásne a nadčasové inscenácie, čo vedia tak pohladiť dušu. Mám rada ten humor i slzy, poéziu a lásku, ktorou vaše divadlo oplýva.
Ak by ste hľadali na stvárnenie svojich vízií takú malú Moniku Piekielnicku, ktorá by sa vám možno mohla hodiť, budem obetavo a zodpovedne stáť, či už na javisku alebo v zákulisí, za vznešeným remeslom umenia.
Som obyčajne neobyčajná tridsaťjeden ročná žena. Mám kúsok talentu, ktorý by som nerada nechala spať. Cítim zodpovednosť za dar, ktorý som dostala do vienka, a chcela by som, aby sa dostal k ľuďom. Asi by to bola škoda a verím , že Ten hore mi drží palce.
Som poetickou dušou.
Už ako malé dieťa som zasnene pozerala v triede literárno dramatického odboru na váš plagát.
Radošinské naivné divadlo. Vo svojich šiestich rokoch som nevedela, čo je to to naivné. Otec mi vysvetlil, vraj naivná som vtedy keď čakám, že pod okno mojej izby príde princ na bielom koni. Toho princa však mám. V podobe  svetla, čo sa mi vždy dostane cez potlesk divákov.
Píšem tento list, lebo moje srdce piští po naplnení a častejšej radosti.
Bola by som šťastná, ak by som vám mohla byť nejak nápomocná.
Som učiteľkou na umeleckej škole. Študovala som hru na gitare, na konzervatóriu v Žiline a neskôr na vysokej škole operný spev.
Píšem slová, básne, piesne, scenáre a všetko to, čo ku mne zhora príde.
Momentálne  účinkujem v troch inscenáciách v divadle Commedia Poprad.
Mám aj plný šatník kostýmov, ak by bolo treba.
Spievam a hrám. Na svoj vek vyzerám veľmi mlado, lebo som si ešte nedovolila starnúť.
Tvorba, umenie, oslobodzuje moju dušu.
Možno som príliš naivná, no je to krásny sen zahrať si vo vašom divadle.

Štedrá večera pre dušu

Kúsok zo svojho umenia by mohli učitelia dopriať v podobe koncertu každý rok.
Hovorí sa, vraj ten čo vie tak je slávny muzikant a ten čo nevie tak učí, no je to veľký omyl a predvianočný koncert bol dôkazom, že učitelia sú skutoční umelci.
Vo Fantázii sa udiala jedna vzácnosť. Kolektív sa svojou výnimočnosťou stáva akýmsi magnetom pre vzácnych ľudí, ktorí sem vždy radi zavítajú.
Učitelia tu nie len učia, no na pódiu sú ako ryby vo vode, a to, že hrávajú, koncertujú a neustále sa zdokonaľujú vo svojom umení hry, dovolím si spomenúť, že poniektorí sú aj multiinštrumentalisti, to je poklad vďaka ktorému vieme byť i lepšími vo výchove ďalších umelcov.
Učíme a aj nás to učí.. Pokore, obetavosti, pracovitosti, láske. O tom hudba je.
 Nešetrím slovami chvály, spievam nadšením a som na nás hrdá, že každý výplod Fantázie v podobe koncertu  je s veľkým zanietením a od srdca.
Na tom predvianočnom  sa na pódiu v Dome kultúry vo Svite stretli znamenití umelci a vzácni hostia, ktorí prišli do malého Svitu, lebo vedia, že to čo vytvárame je s láskou a je to práve kvôli vám, kvôli tým čo nás neustále inšpirujú, kvôli žiakom, ktorí sa vďaka hudbe môžu stať  ľuďmi vnímajúcimi krásu, čo sa dnes často prehliada.
Na javisku sa udiala jedna vzácnosť. Učitelia hrali spolu. Boli sme ako jedna rodina, hudba nabrala spoločný dych a kúzlo súznenia duší sa prenieslo až k publiku. Ďakujeme za potlesk v stoji.
Bol to koncert, čo otvoril naše srdcia,šepotom sa vkradol aj do tých vašich a umenie zaklopalo na dušu.. Vy ste otvorili.
Láska, pracovitosť, obeta, pokora.
Učiteľ je umelec. Umeniu učí, umenie rozdáva.
Vo Svite svit hviezd dopadol na javisko a my sme im ten jas jednoducho poslali späť.
V podobe hudby, vášho potlesku, ochotní v našom malom meste robiť zázraky, verím že aj anjeli sa započúvali.
Boli ste s nami v tom svete hudby, harmónie, tam kde má každá nota svoje miesto, tak ako každý človek má miesto na tomto svete.
Pohladenie hudbou,slovom básnika Vladislava Vaľka , spojenie živej hudby a tanca, rytmu na bicie v podaní Mateja Richtarčíka, skvelého muzikanta Tomáša Kokyho,jeho huslí, kontrabasu, Jozefa Štrbku s akordeónom, anjelskej flauty Viktórie Skokanovej, krásneho spevu sopranistky Miriam Trembáčovej, klavíra v podaní Andrejky Dzurillovej, Michala Konečného a jeho skvelej basgitary, rozozvučali sa i struny pod rukami Tomáša Tabáčeka.
To všetko vďaka vám a pani riaditeľke, ktorá túto školu diriguje s dôverou vo svoj orchester, z ktorého dokáže vyčariť najkrajšiu  melódiu.
Snáď sa nám podarilo zasvietiť aj vo vás to pravé vianočné svetlo.
Prídite si ho načerpať na našich koncertoch.
Máme ho dosť pre všetkých.

Sviatok v každom dni

Ten pekný pocit prázdnin môžeme mať každý mesiac. Nechám si ho čerstvý ešte na január a svetielka si pokojne smú blikať aj celý rok, aby mali čarovnú moc úsmev rozsvietiť.
Aj Dnes som tú výnimočnosť mala, pretože padalo z neba  páperie a privialo sviatočný pocit, ktorý môžem mať akokoľvek dlho.
Tieto voľné dni nám žiakom a učiteľom pripomenuli, aby sme si  pocit oddychu a spokojnosti mohli zachovať, aj keď sa nám už sladké voľné dni chýlia ku koncu.
Prázdniny sa totiž skrývajú aj z tešenia sa pri práci. Obzvlášť v škole Fantázia, kde sa dá i snívať, precestovať s hudbou svet a v predstave nechať preznievať to pekné keď struna zaznie, ozve sa tón a kreativita nemá konca kraja. Tvorivosť, tanec a hudba, to je čosi povznášajúce, prázdninové.
Môžeme azda povedať, že máme prácu snov :)
Asi sa dnes pôjdem ešte prejsť po zasneženej ulici, po prípade urobím anjela v snehu a pripomeniem si aké to je ešte stále sa hrať. Verím, že aj cez prázdniny ste sa hrali a aj vaše hudobné nástroje hrali.
Tešíme sa na všetkých žiakov, keď sa opäť rozozvučí trieda a môžeme sa do júna cítiť sviatočne.

Objatie Zeme

Stáva sa mi, že poznatky, pokiaľ nie sú podčiarknuté emóciou, na tie jednoducho zabudnem. Pustím ich z hlavy, nerozmýšľam. Verím, že vo mne zostanú len tie dôležité.
Prepojené s peknými chvíľami, kedy mi je dobre na svete a smiem vnímať zdroj všetkých tých pekných vecí, ktoré život prináša.
Na pocit nerozmýšľania v ionovom tuneli tak skoro nezabudnem. Bolo to akoby silné spojenie so Zemou. Objatie Zeme, liečenie prírodou.
V strede hory, čo svojim tvarom pripomína pyramídu.
Výlet, na ktorý sme sa vybrali s usmiatymi ľuďmi z jogacentra "Mojajoga"  je priestorom, kde si  doprajete čas pre seba. Chodím tam prebúdzať ten chrám v ktorom žije duša.
Navštívili sme liečivý tunel (Kóta Zulu 664) pri Markušovciach, ktorý kedysi slúžil na ťažbu železnej rudy. Energia Zeme však ťažbu zastavila. Je tam nahromadených vyše milión záporných iónov, ktoré pôsobia uzdravujúco na ľudský organizmus. Nepíšem o poznatkoch, takmer nič o tom neviem, no máme odborníkov, ktorí to namerali a ľudí, čo o tom vedia rozprávať lepšie. Viem však  len to, že keď som vošla do tunela cítila som objatie Zeme, uzemnenie a vôbec som nepotrebovala rozmýšľať. Za zvuku slnečného bubna sa mi len žiadalo spievať a všetko čo by ma ťažilo poslala som Zemi. Ďakujem, že jedenásť ľudí, ktorí tam prišli s "čelovkami" na čiapkach,tam napriek zákazu vstupu pobudli, sa vrátili sa zblížení s prírodou. Spev zo mňa len bez rozmýšľania plynul. Nemyslela som na to, aké tóny sú to a ani na to či niekto počúva. Bola to len oslava života na nezvyčajnom mieste, ktoré nám nie náhodou ponúklo svoju náruč, aby sme sa mohli cítiť milovaní.
Koľko krásnych miest máme v našej krajine. Každý so svojou vierou .
Bola to výnimočná modlitba a vďaka za chvíle strávené za zvuku bubna a za dar spevu.
Nechať plynúť a precítiť všetky emócie na plno v danom okamihu.
Do nového roka želám len to najlepšie.
Čo najviac takých chvíľ, kedy sa duša môže povzniesť.

kedy sú Vianoce Vianocami

Práve na Vianoce by sme k sebe mohli byť milí a len  tak nezištne pomáhať druhým..
To je to pravé čaro  a naozajstný dar, ktorý by mohol znieť v nás počas týchto magických dní. Darčeky, čo sa nedajú zabaliť sú tuším tie najkrajšie. Aký hrejivý to bol pocit, keď som začula jedno prianie a zišla o poschodie nižšie navštíviť susedov. Len tak. Jeden manželský pár, kde už roky žije láska, napriek chorobám. A aby neboli sami, vzala som si gitaru a šla zaspievať pár kolied. Ani som netušila, že sa môžu tak veľmi potešiť, zrazu i smútok z mojej tváre, ktorý tam občas býva pominul a cítila som šťastie byť na svete.
Ani sme sa nenazdali a tie tri dni sviatkov sú za nami. V našej rodine, keď zmizne na tanieri aj posledný kúsok kapra, zaznie veta : "No a už je po Vianociach" Veru je už po, no nechajme si ten pekný rodinný pocit, spokojnosť a radosť po celý rok.
Aby nám  zhon v nákupných centrách nevzal to pravé čaro. Bolo mi trochu smutno, akí  na seba vedia byť ľudia nevrlí. Prečo?.. Aby si doniesli do svojich domácností kopec jedla a stôl aby sa prehýbal pod vianočnými koláčmi?.. Tento rok som nepiekla, nemala som nič nachystané, no skúsila som trochu inak skrášliť Vianoce nie len svojim najbližším, ale i pani susede ktorej úsmev mi bude sladko znieť v duši aj bez tej cukrovej polevy na medovníkoch.
Obyčajné slovo, úsmev, spev, hudba, pozornosť, záujem..
 rozjasní nejednu tvár.
Dúfam, že ste mali krásne sviatky..

Sen o lietaní

Splnili sme si sen o lietaní. Bol to tak skvelý nápad, že o ňom nebolo pochýb. Takýto "teambuilding", kde sme sa nesmierne zabavili vrelo odporúčam všetkým, ktorí by chceli zažiť čosi iné a spoločne sa tešiť. Spočiatku sme sa i báli, no išlo nám to výborne. Pod vedením sympatického inštruktora, ktorý si v simulátore voľného pádu lietal ako superman :) Aj my sme si mohli zatancovať s vetrom a bolo to neopísateľné. Keď sa vznášate vo vzduchu, na nič nemyslíte, len si vychutnávate stav beztiaže, štipku adrenalínu a nový dosiaľ nezažitý pocit. Aké to je poddať sa vetru a zažiť let na vlastnej koži? Je to také, že by som si to rada zopakovala a bol to jeden z najkrajších zážitkov v tomto roku :)
Ľudia, ktorí majú za sebou zoskoky s padákom, alebo si doplnia každodennú dávku toho nespútaného živlu, sú akýsi šťastnejší, usmievajú sa a sú nad všetkými starosťami. Životom akoby sa vznášali. Mohla som to zažiť. Spoločne s úžasnými ľuďmi z nášho kolektívu Fantázia. Ďakujeme pani riaditeľke za nevšedný vianočný darček. Zabalili sme sa do kombinéz, dali si prilby, okuliare, štuple do uší a vzniesli sme sa nad zem pomocou štyroch turbín. Lietali sme, no zdá sa mi, že ten krásny let sa začal už pred desiatimi rokmi.

súrodenecká láska

Keď som mala šesť rokov chcela som pod stromček zlatú retiazku so srdiečkom. Namiesto toho som však dostala do svojho života niečo vzácnejšie než zlato. Pätnásteho decembra sa narodil môj brat..Vtedy som ani nevedela, že sa čosi zmenilo a hrala som sa s céčkmi. Prišla som domov zo škôlky a v  kolíske bolo drobučké stvorenie, ktoré je dnes pre mňa tým najpravdivejším zrkadlom a som skutočne rada, že mám toho malého brata, ktorý je už veľký. Bez súrodencov by bolo na svete smutno. Obzvlášť mne. Veď kto by mi bol utekal z  materskej školy, keď som po neho prišla ako vzorná sestra? Vždy vycítil náznak mojej zlej nálady. Jednoducho  odomňa požadoval bezpodmienečnú lásku a ak som sa na neho neusmiala,  ušiel a našla som ho v najbližšom parku ako palicou mláti po úbohých steblách nepokosenej trávy, poprípade  sa mi vyváľal v nejakej  mláke. Občas to boli chvíle plné zúfania si, no dnes mám tú zlatú retiazku práve od neho. Taký vie byť pozorný a prajný, vnímavý dnes už muž.
Keď sme boli malí, naša najobľúbenejšia hra bola "pevnosť Boyard". Vymýšľala som úlohy, všeliake hádanky, nesmeli chýbať ani presýpacie hodiny. Boli to pekné chvíle a aj také na ktorých sa dnes už smejeme. Andrej, ktorého som mala niekedy v mobile pod rôznymi uštipačnými prezývkami  je dnes jednoducho Andrejko a má ma rád. Skutočne, nefalšovane ako nikto iný, lebo takto to vedia len súrodenci. Mám jedného a ďakujem mu za všetky životné lekcie, ktoré mi pripravil. Vďaka nemu dokážem ľúbiť viac. Aj keď mi už ako dvanásťmesačný rozbil hrnčekom hlavu. Je to láska nefalšovaná. Keby mi chcel niekto ublížiť, trúfam si tvrdiť,že by  za mňa i život dal. Môj veľký mladší brat, ktorý flegmaticky dodal: "To je v poriadku, to je moja sestra" keď som chcela ísť na diskotéku, nemala som doklady o tom, že osemnásť som už dávno mala.
Môj veľký brat, ktorý mi po tom ako sme sa pohádali kúpil tú najkrajšiu kabelku k meninám..
Len takto stručne dozrelo pár slov z tej veľkej knihy, ktorej stránky sa spomienkou vpisujú do prežitých rokov. Sú ako kŕdeľ vtákov. Nestačím sa čudovať ako rýchlo letia.
Slová ako oneskorený darček k jeho narodeninám, tak verím, že ho poteší..
..určite..
Sme predsa  jedna krv.
Ani na Vianoce odomňa nič nedostal. Netrúfala som si trafiť sa do jeho vycibreného vkusu.
 Povedal mi, že to nevadí, lebo má odomňa lásku. Čím sme starší, tým je krajší vzťah medzi ľuďmi, čo majú spoločnú mamu. To neviditeľné puto pretrvá,
veď sme sa obaja  rozhodli narodiť  jednej obdivuhodnej žene.

Mikulášsky odkaz

Zabudli sme sa hrať?
Vo svete dospelých je Mikuláš už len ktosi prezlečený v červenom. V kostýme anjela som len sledovala ,sem tam, ten rozpačitý úsmev rodičov. Aspoň v deň na svätého Mikuláša by sme nemuseli mať plné vrece predsudkov na svojich chrbtoch. Zahrala som si na gitare spolu so skvelým akordeonistom a zatancovala v kežmarskej stanici kačací tanec, kým všetky deti rozpovedali Mikulášovi básničky, pesničky a priania. Ja si prajem, aby sa mali ľudia dobre, nech je odkaz toho  biskupa stále živý, aby sme si vedeli nezištne pomáhať. Prajem si, aby nikto netrel biedu a nemusel čeliť diablovi menom alkohol a sedieť bez domova na stanici a naši tmavší spoluobčania nekradli z mikulášskeho košíka sladkosti. Tí predsudky nemajú.
V tento deň som ale zahodila  vrece strachov i obáv a mohla sa zmeniť na sympatického anjela s kučeravými vlasmi a len sa usmievať na svet a tak verím, že Mikuláš, čertíkovia a anjeli vám pripravili krásny  deň spolu s parnou lokomotívou, hudbou harmoniky, spevu a radosti v detských očiach. Už z diaľky ste mohli začuť muziku a zachytiť atmosféru na rozprávkovej lokomotíve.
Nezabudnime sa hrať, veď v každom z nás je kúsok  dieťaťa, ktoré je plné očakávaní a tešenia sa zo života..a aj keď si Mikuláš prisadol na lavičku k človeku bez domova, skúsme sa na túto krutú realitu pozrieť inak a podať pomocnú ruku nie len počas vianočných sviatkov.

 

..keď sa nájde, čo k sebe patrí..

Byť hudobnou súčasťou pri ochutnávke vín, tak aby každé jedno malo svoju pieseň, je to, čo  dokáže zážitok  obohatiť o čosi viac. Môže sa tešiť i ďalší zmysel.
..Počuť.. veď pre čo iné by znel  známy tón?  Aj uši chcú mať potešenie. Takýto zvuk zaznie najkrajšie, ak sú tie priehľadné hudobné nástroje na stopkách aspoň dva..
 Piesne v podaní dua Sweet & pepper tento tón so zanietením doprevádzajú a je to  česť pridať sa do spoločenského orchestra. Vzniká tak nezabudnuteľná harmónia.
Tak ako hudba plynie v čase, tak i vinár musí počkať, kým hrozno dozreje. Víno môže vytvoriť len jedno za rok. Koľko má pokusov? Ak  urobí chybu a nevytvorí v súlade s prírodou to, čo by zazvonilo chuťou do pekného momentu, musí čakať, kým dozreje vinica. Zaujala ma táto myšlienka špičkového sommeliera v pražskej vinotóke "Bacchus".  Aj my máme možnosť zahrať skladbu na koncerte len raz, a ak sa stane chyba nevrátime čas, aby sme čosi napravili. Tak je to i s tvorbou vína. Je to teda veľká vzácnosť. Daný ročník je vždy len jeden, už nebude taký ako bol predtým a to nám tak krásne symbolizuje neopakovateľnosť. Koľko poézie je vo víne..
 Okrem toho, že je v ňom i pravda, že dokáže  pripomenúť chvíle pekných zážitkov a spríjemniť ich k dokonalosti.
Koľko máme pokusov? Na život len  jeden, no máme roky, mesiace, týždne, hodiny a
zakaždým , keď sa naplní pohár, pieseň zazneje, môžeme byť plní nádeje.
Môcť vychutnávať, keď sa pohár naplní a pár nôt dušu zahreje.

Dopadnúť na všetky štyri..

"Mňáu"povedala mačacia kandidátka na primátorku a priaznivci sa len tak hrnuli dať jej svoj hlas, veď mačací jazýček sa prihovorí za všetko, čo je naozaj dôležité. Veď ktorý kandidát by si vás pozval len tak k sebe domov? ..
V  obývačke mačičky Mafie si môžete dať aj ten čokoládový mačací jazýček, k tomu i dobrý čaj, šálku kávy, výborný zákusok a užiť si spoločnosť ako mačky, ktorá vylepšila povesť všetkým čiernym mačkám, tak i ďalších troch huňatých krásavíc, od ktorých sa môžeme naučiť ako sa naozaj oddychuje. Túto činnosť sa v dnešnom hektickom živote jednoducho treba naučiť. Je zaujímavosťou, že v ich prítomnosti sa väčšinou pohybujú šikovní ľudia so skvelými nápadmi. Je to azda mačacia tajomnosť, rafinovansť, sebaistota zároveň pokoj, ktorý tieto záhadné, nezávislé stvorenia vyžarujú? Štvornohá kandidátka sa ozvala v tom správnom čase, kedy by sa všetci pracujúci Popradčania mali na chvíľu zastaviť a dať si v "Cat café" nejaký ten "mafin". Nie taký so sardinkami, ale osladiť a pohladiť si život.
Na tomto mieste na chvíľu zmizne realita.
V mačacej kaviarni, kde som už v prvý deň jej otvorenia zavítala a uvidela tie krásne huňaté stvorenia, bolo mi akosi ľahšie na duši. Byť mačkou, nuž začnem priasť :)
Páčilo sa mi byť obklopená touto spoločnosťou. Začala som sa obzerať po tom svojom kandidátovi na kocúra a ten veru splnil čo sľúbil. Domov je domovom, kútiky úst sú vyššie a pokoj na duši nad stresom zvíťazil.
Mali by sme sa predsa len od mačiek i čosi naučiť.
Mať na dennom poriadku tú pohodu,pokoj, nezávislosť, dostatok oddychu,  ísť kam sa nám zachce, dostatok spánku,
vychutnávať si dar toho, že sme a pri páde jednoducho dopadnúť na všetky štyri..

Zázraky prírody

Nedávno som bola v lese na huby a hubičky :) a pristihla som sa, že do košíka nezbieram len hríby, ale i plechovky, sklenené fľaše a podobné smutné veci, čo boli učupené pod stromami. Prírode to tam istotne zavadzalo. Chceli by sme od nej všeličo, od matky Zeme, čo trpezlivo hladí naše bytie všetkým čo potrebujeme a my ju len šklbeme, matku našu trpezlivú, dobrú, čo má náruč otvorenú a objatie plné kyslíka, zelene a všetkých krás. Bolo by riešenie vziať si na hríby jedno z ďalších igelitových vriec a presunúť odpadky z lesa na skládku? Istotne by sa nejednej čistinke v lese uľavilo.
Veď nám sa vždy uľaví, keď sa ľudsky ruka v ruke vyberieme na prechádzku do blízkych Tatier. Čerstvý vzduch celkom očistí, ako telo, tak aj myšlienky..
Popradské pleso.. aký pokoj vyžarovalo z hladiny, vlnky sa jemne pohrávali s vetrom, tatranský vzduch vyrozprával príbeh. Bol však trochu smutný, pretože i po ceste na toto miesto bolo by treba vziať si vrece na odpadky. Prečo? Keď na prechádzku do Tatier, treba si vziať termosku s čajom a čokoládu.. Keď pôjdem nabudúce, pribalím si do vrecka na šatách aj čosi, kde môžem pozbierať všetky papiere a vreckovky, čo sa v krásach prírody vynímali a "chválili" náš národ. Prečo sme takí?  Azda preto, že máme všetko?
Skloňme sa aj my pred matkou Zemou, tak ako sa i ona skláňa, keď dovolí nám rásť spolu so stromami, veď tá matka dala by nám i z posledného.
Papier sa v lese tak rýchlo nerozpustí ako človeku starosti, keď v ňom pobudne.
Prízemnosti nechajme doma v koši, nie v chráme, kde je všetko dokonalé, veď to nie je samozrejmosť, ale veľký dar. Veď sme súčasť tých krás, pohľadov na hory, pohľadov na nebo obklopené korunami stromov,pohľad našich očí kochajúci.. buďme takí, aby sme toho boli súci..
Aby i ten, čo príde po nás to okúsil.

Šaty na prechádzku do Tatier. Asi by to u mňa ani inak nemohlo byť :)

Kroky na javisku

Kroky na javisku a takty do dychu..
Na doskách divadla niet ostychu.
Tam môže sa i šepkať nahlas
kričať potichu..

Ako vzácna bytosť
do sýta sa potlesku napijem
vtedy ožijem.
Zaklopala mi na srdce láska nevídaná.
Nuž jej odovzdávam
svoj čas a všetko čo mi je vzácne..
Tam sa dejú  veci zvláštne..
nič nebolí
rýchle momenty trvania hier
zostanú večné..
Tá láska nevídaná
dlho sa hľadá..
Keby každý týždeň bol v duchu takom..
Bohatý na divákov.

Ako vzácna bytosť cítim sa,
keď ladné kroky na javisku
hladia mi život..
Pôvabom smiem znieť na živo
s citom so slovami
nech ešte sú predstavenia pred nami,
aby mohla som sa rozprávať s anjelmi a hviezdami
svetlom, čo podmaní..
s odovzadím
pred predstavením..
Chcem každý moment na javisku prežiť skutočne,
nie hrať, ale byť..
Vtedy sa otvoria dvere
do duše čo dýcha pre divadlo..
žiť..
Ako motýľ mi to na nos sadlo
večerom po týždni plnom predstavení.
Pravda, krásne je na svete
už len kvitnúť, aby motýľ neodletel..

Koľko je hodín? Koľko chceš aby bolo..?

Akosi  mi zazvonila sobotňajšia slnečná odpoveď na moju otázku "Koľko je hodín? "
"Koľko chceš aby bolo?"
Zvyčajne nosím hodinky. Sú mojim putom k realite. Keď sa pozriem na ruku a namiesto dvoch ručičiek je na šnúrke pár goráliek, mám sviatok.. Vtedy sa nemusím ponáhľať.
Len vychutnať si kávu a okrem cukru dať si i dúšok tatranského vzduchu.
Rozhodla som sa vidieť a počuť zázraky..
Ako keď kráčam chodníkom v Tatranskej Lomnici a v šuchotavých listoch, len kúsok odo mňa, vidím srnky. Nie každý ich videl kto šiel okolo .
Bolo sa treba zastaviť a pozrieť sa o čosi bližšie.
...Si kúsok môjho neba
každá chvíľa
je sviatkom.
Až do jesene mohli by trvať maličkosti
opadaných listov..
Jarou byť ti chvíľu.
"Koľko je hodín?"
"Koľko chceš aby bolo?"
Nehovorme zbohom,
..aj keď nestretnú sa ruky v zime..

divadlo na cestách a skutočné hodnoty

Plné dojmov a emócií sú chvíle strávené na našich cestách divadelných.
Nežijem ideálny život, no v divadle to ideálne je. Tam  dá sa zabudnúť na všetko, čo nie je podstatné. Je to akoby kompenzácia vrások, lások.
Javisko a hľadisko dáva môjmu životu naplnenie.
Som rada, že nestíham toľko písať, mať toľko dokonalých záberov.
Keď kráčam ruka v ruke s umením, užívam si chvíle, ktoré by azda stratili zo svojej skutočnosti, ak by boli rušené prievanom otvoreného okna v počítači.

Smiem kráčať po doskách divadelných
opatrne aby sa nerozplynul sen..
Hodnota pravá
z tých momentov sa skladá.
Neviem zachytiť do slov.
Život, ktorý tak naplno dýcha..
..je to však pýcha..
Keď každý nádych je tak skutočný
bez retušu.
A tak dávam svoju dušu..
 divadelnej opone
úsmev i plač v slove
noseniu rekvizít, prípravám, sladkému potlesku,
čo vynahradí mnohé.